Východiskové texty a tematické okruhy: Časť A. Čo je rozprávanie? Pokus o nedogmatické vymedzenie pojmu naratív a narativita. Premeny príbehu v čase: od mýtu k modernému románu. Základné kategórie a funkcie rozprávania. Fabula a sujet, príbeh a diskurz. Naratívny časopriestor. Kategória rozprávača. "Skaz" ako osobitý typ rozprávania. Záverečné zamyslenie: Je tradičný príbeh v modernej próze pasé?
1. Bachtin, M. M.: Epos a román; Čas a chronotop v románu. In Román jako dialog. Praha : Odeon, 1980
2. Šklovskij, V. B.: Stavba novely a románu; Literatura vně syžetu. In Teorie prózy. Praha : Akropolis, 2003
3. Drozda, M.: Narativní maska v krásné próze; O skazu. In Narativní masky ruské prózy. Praha : Univerzita Karlova, 1990
4. Toporov, V.N.: Petrohrad a petrohradský text ruské literatury. In Exotika: výbor z prací tartuské školy. Brno : Host, 2003
5. Benjamin, W.: Vyprávěč. Úvahy podnícené dílem Nikolaje Leskova. In Dílo a jeho zdroj. Praha : Odeon, 1979
6. Trávníček, J.: Vyprávět a vědět (pokus o hermeneutiku moderní prózy). In Příběh je mrtev? Schizmata a dilemata moderní prózy; Brno : Host, 2003 Časť B. Interpretácia literárneho rozprávania. Hemeneutické, kognitívne a fenomenologické prístupy k vnímaniu literárneho diela. Umelecký text a jeho kontexty. Dialogická a intertextuálna povaha rozprávania. Základný literárno-komunikačný reťazec: autor - text - čitateľ. Problematika čitateľskej recepcie. Príbeh a skutočnosť. Záverečné zamyslenie: Nakoľko je umelecký text autonómnym znakom?
7. Jakobson, R.: Co je poezie? In Poetická funkce. Jinočany : H & H, 1995
8. Vygotskij, L.S.: Umění jako poznání; Umění jako postup. In Psychologie umění. Praha : Odeon, 1981
9. Todorov, T.: Čtení jako konstrukce; Hra s jinakostí: Zápisky z podzemí. In Poetika prózy. Praha : Triáda, 2000
10. Mathauser, Z.: Sekundární literatura či paralelní kontemplace? In: Česká literatura, 1992, č. 5, s. 483-490; Teoretičtí dvojníci životopisného autora. In Báseň na dosah eidosu: ke stopám fenomenologie v ruské literatuře a literární vědě. Praha : Univerzita Karlova, 2005
11. Mukařovský, J.: Básnické slovo a skutečnost. In Studie z poetiky. Praha: Odeon, 1982; Záměrnost a nezáměrnost v umění. In: Studie I. Brno : Host, 2007
12. Svatoň, V.: Teze "řeč mluví" jako výzva literární interpretaci. In Román v souvislostech času. Praha : Malvern, 2009; Intertextualita - tradice - mýtus. In: Proměny dávných příběhů: o poetice ruské prózy. Pardubice : Marie Mlejnková, 1994
Seminár, koncipovaný ako interpretácia vybraných textov z ruskej prózy 20. storočia, má nielen predstaviť niektoré modelové typy moderného ruského naratívu, ale viesť i k hlbšiemu zamysleniu nad povahou a významom literárneho rozprávania, a tým i nad povahou a významom literatúry ako takej. Jeho účastníci by mali pre seba postupne odkrývať nové možnosti rôznych (občas i protichodných) interpretačných náhľadov na literatúru, dokázať ich objektívne porovnať a zhodnotiť ich prínos pre vlastné pochopenie daného textu.
Charakter seminára nie je primárne literárnovedný, mal by však slúžiť i ako určitý úvod do teórií zaoberajúcich sa špecifickými stránkami rozprávania (z pozície literárnoestetickej, nábožensko-filozofickej, kultúrnohistorickej, noeticko-kognitívnej a pod.). Na študentoch je potom posúdiť mieru opodstatnenia a interpretačných ohraničení podobných prístupov.