Charles Explorer logo
🇨🇿

Historie feministických teorií

Předmět na Fakulta humanitních studií |
YMG107

Sylabus

Historie feministických teorií ZS 2019/2020 prezenčné štúdium: informácie a príprava pred prvým stretnutím 1. októbra 2019 pre študentky a študentov prezenčného štúdia

Milé študentky, milí študenti, vítam vás – zatiaľ virtuálne – na kurze Historie feministických teorií. Prvý krát sa uvidíme už v utorok 1. októbra 2019. 

 Na našom prvom stretnutí vám predstavím sylabus predmetu, oboznámim vás so základnými požiadavkami. Ak máte teraz nejaké otázky týkajúce sa výuky, zapíšte si ich, môžeme ich prediskutovať.

 Zároveň prosím prečítajte text bell hooks (v prílohe, resp. v SISe) a pripravte si z neho stručný konspekt a otázky či námietky. Budeme o ňom diskutovať. (Bližšia inštrukcia v prílohe, resp. v SISe.)

 Teším sa čoskoro dovidenia

Ľuba Kobová   

Historie feministických teorií ZS 2019/2020 kombinované štúdium: informácie a príprava pred prvým stretnutím 5. októbra 2019 pre študentky a študentov kombinovaného štúdia

Milé študentky, milí študenti, vítam vás – zatiaľ virtuálne – na kurze Historie feministických teorií.

Naše stretnutia sú časovo obmedzené a preto vás chcem požiadať, aby ste sa pred našou prvou hodinou v sobotu 5. októbra pripravili. 1. Prečítajte si prosím sylabus predmetu a pozrite sa na ďalšie materiály, ktoré budú dostupné v Studentskom informačním systéme (SISe). – V tomto momente sú tam sylaby z predchádzajúceho ak. roka. V stredu 2. 10. o 9:00 zverejním v SISe sylabus a všetky materiály aktuálne pre Váš ročník. Naštudujte si ich pred našou prvou hodinou, a to najmä o návod na aktívne čítanie, návod na písanie konspektov (súčasť príručky Stylistika, argumentace a akademické psaní) a tiež návod na vkladanie súborov do systému Turnitin. Podrobnosti samozrejme vysvetlím na našom prvom stretnutí. Svoje prípadné otázky si zapíšte – preberieme ich ústne na hodine. 2. Prečítajte povinnú literatúru na 1. blok a pracujte s ňou podľa inštrukcií, ktoré posielam v prílohe, resp. sú v SISe https://is.cuni.cz/studium/predmety/index.php?id=9d82808f863522c247e76bb1f9b5412d&tid=1&do=download&did=185774&kod=YMG107 alebo na mojom súkromnom dropboxe tu https://www.dropbox.com/s/eyvk5a083s8rbng/HFT_2019-2020_kombi_1.blok_priprava.zip?dl=0. 

Vopred vďaka za spoluprácu.

Teším sa čoskoro dovidenia

Ľuba Kobová  

Prehľad hodín a povinnej literatúry: pre študentky prezenčného štúdia   1. týždeň (1. októbra): Feminizmus a feministická teória hooks, b. (1991). Theory as liberatory practice. Yale Journal of Law & Feminism, 4(1), Article 2.  

(8. októbra) Dekanské voľno, imatrikulácia   2. týždeň (15. októbra): Feminizmus v kontexte osvietenstva, Francúzskej revolúcie a univerzalizmu ľudských práv

Deklarace práv člověka a občana. (2015). In D. Tinková (Ed.), Zrození občana : antologie dokumentů z Francouzské revoluce. (pp. 62 – 64). Praha: Academia. de Gouges, O. (2015). Deklarace práv ženy a občanky (E. Tinková, Trans.). In D. Tinková (Ed.), Zrození občana : antologie dokumentů z Francouzské revoluce. (pp. 74 – 82). Praha: Academia.   3. týždeň (22. októbra): Prvá vlna feminizmu: liberálny feminizmus

Wollstonecraft, M. (1904). Obrana práv žen (A. Holmová, Trans.). Laichter: Praha. Výber: Věnování (pp. 1 – 7).

Wollstonecraft, M. (1998). Obhajoba ženských práv (K. Hilská, Trans.). In L. Oates-Indruchová (Ed.), Dívčí válka s ideologií : klasické texty angloamerického feministického myšlení (pp. 19 – 26). Praha: Sociologické nakladatelství.

Mill, J. S. (1998). Podrobení žen (K. Hilská, Trans.). In L. Oates-Indruchová (Ed.), Dívčí válka s ideologií : klasické texty angloamerického feministického myšlení (pp. 27 – 37). Praha: Sociologické nakladatelství.   4. týždeň (29. októbra): Prvá vlna feminizmu: socialistický feminizmus

Engels, F. (1949). Původ rodiny, soukromého vlastnictví a státu (J. Bílý & P. Levit, Trans.). Praha: Svoboda. Výber: s. 47, 48, 54 – 56, 59 – 60, 61 – 63, 63 – 64, 66 – 77. (V súbore v SISe sú červenou preškrtnuté časti, ktoré nečítate a zelenou na ľavom okraji sú označené časti, ktoré čítate.)

Kollontaj, A. M. (1920). Rodina v kommunistickém státě. Chicago, Ill.: Dělnický kroužek. Výber.   5. týždeň (5. novembra): Medzi vlnami: Simone de Beauvoir

Beauvoir, S. d. (1967). Druhé pohlaví (J. Kostohryz & H. Uhlířová, Trans.). Praha: Orbis. Výber: Úvod (s. 7 – 24), Mýty (s. 133 – 143), Nezávislá žena (s. 350 – 355 a 382 – 386).   6. týždeň (12. novembra): Druhá vlna feminizmu: liberálny feminizmus

Friedan, B. (1998). Ženská mystika (K. Hilská, Trans.). In L. Oates-Indruchová (Ed.), Dívčí válka s ideologií : klasické texty angloamerického feministického myšlení (pp. 57 – 67). Praha: Praha: Sociologické nakladatelství.

Jaggar, A. M. (1977). Political philosophies of women´s liberation. In M. Vetterling-Braggin, F. A. Elliston, & J. English (Eds.), Feminism and philosophy (pp. 5 - 21). Totowa, New Jersey: Littlefield, Adams & Co.   7. týždeň (19. novembra): Druhá vlna feminizmu: radikálny feminizmus

Millett, K. (1998). Sexuální politika (P. Slabá, Trans.). In L. Oates-Indruchová (Ed.), Dívčí válka s ideologií : klasické texty angloamerického feministického myšlení (pp. 69 – 88). Praha: Sociologické nakladatelství.

Daly, M. (1978). Gyn/ecology : the metaethics of radical feminism. Boston: Beacon Press. Výber: Prelude to the First Passage, s. 37 – 42.   8. týždeň (26. novembra): Druhá vlna feminizmu: marxistický a socialistický feminizmus

Ehrenreich, B. (2000/2001). Život bez otce : promýšlení teorie socialistického feminismu. Feministický kultúrny časopis ASPEKT(1), 38 – 41.

Federici, S. (2013). Mzda proti domácej práci. In Bod nula : texty o mzde za domácu prácu (pp. 9 – 15). Bratislava - Praha: Kolektivně proti kapitálu. Dostupné na: http://protikapitalu.org/down/Federici-Bod_nula.pdf

(Resp. Federici, S. (2012). Wages against housework Revolution at point zero : housework, reproduction, and feminist struggle (pp. 15 / 22). Oakland & New York & London: PM Press & Common Notions & Autonomedia.)   9. týždeň (3. decembra): Kritika druhej vlny feminizmu: proti jeho heteronormativite a belošstvu

The Combahee River Collective : A black feminist statement. (1978). In Z. R. Eistenstein (Ed.), Capitalist patriarchy and the case for socialist feminism (pp. 362 – 372). New York: Monthly Review Press.

Wittig, M. (2004). Nerodíme sa ako ženy (Ľ. Hábová, Trans.). In J. Cviková, J. Juráňová, A. Daučíková, & Ľ. Kobová (Eds.), Lesby-by-by : aspekty politiky identít (pp. 367 – 376). Bratislava: ASPEKT.

(Resp. Wittig, M. (1992). One is not born a woman The straight mind and other essays (pp. 9 – 20). New York: Harvester - Wheatsheaf.)   10. týždeň (10. decembra): Performativita genderu (rodu)

Butler, J. (2014). Trampoty s rodom : feminizmus a podrývanie identity (J. Juráňová, Trans. 2., revidované vydanie ed.). Bratislava: ASPEKT. Výber: 3. kapitola, časť 4 (Telesné zápisy, performatívne subverzie, s. 203 – 225); Záver: Od paródie k politike (s. 225 – 235). – Určite pracujte s druhým prepracovaným vydaním prekladu a nie s prvým vydaním z roku 2003.

(Resp. Butler, J. (1999). Gender trouble : feminism and the subversion of identity. London – New York: Routledge, 2., doplnené vydanie)

Foucault, M. (1999). Dějiny sexuality I. : Vůle k vědění (Č. Pelikán, Trans.). Praha: Herrmann a synové. Výber: IV. Dispozitiv sexuality, 2. Metoda, s. 108 – 115 (po Pravidlo imanence), s. 120 (Jde obecně o to...).   11. týždeň (17. decembra): Gender (rod). Rekapitulácia

Scott, J. W. (2007). Rod : užitočná kategória historickej analýzy (Ľ. Hábová, Trans.). In J. Cviková,

Anotace

Kurz zoznamuje študentky a študentov so základnými pojmami a argumentmi feministických teórií. Ťažisko kurzu tvorí objasnenie hlavných diskusií v tzv. prvej a druhej vlne feminizmu. V tomto zmysle sleduje spojenie feminizmu s ďalšími dominantnými politickými ideológiami 19. a 20. storočia – liberalizmom a socializmom. Ďalej predstavuje zásadný príspevok k teoretickému uchopeniu rodového poriadku (genderového řádu), ktorý predstavil radikálny feminizmus druhej vlny, ako aj komplexnosť spojenia uchopenia rodového (genderového) útlaku v spojitosti so sexualitu, „rasou“ a etnicitou.

V závere sa zameriava na dôsledné objasnenie chápania performativity rodu a rekapituluje pojem rod (gender) a od neho odvodené pojmy opisujúce rodové (genderové) usporiadanie spoločnosti.