Obmedzenie kognitívnych schopností, schopností racionálne rozhodovať a zníženie sebestačnosti nerobia človeka menej človekom. Abstraktný ideál autonómie, ktorý sa často spája so schopnosťou racionálne voliť a nezávisle rozhodovať, nadobúda celkom konkrétne podoby v prostých každodenných činnostiach.
Autonómia každého človeka je vždy znovu vyjednávaná v sieti vzťahov bez ohľadu na to, aký je človek starý, na čo ochorel a nakoľko ho ochorenie obmedzuje. Jedlo a činnosti s ním spojené ponúkajú okrem výživy tiež príležitosť k podpore identity, dôstojnosti a sebestačnosti každého človeka, priestor k budovaniu a upevňovaniu vzťahov.
Ak je stravovanie ponímané ako súčasť starostlivosti, môže byť jednou z najzmysluplnejších činností bežného dňa. Zážitok z dobrého jedla v spoločnosti milých ľudí v príjemnom prostredí môže patriť k radostným okamihom v živote človeka v pobytovom zariadení dlhodobej starostlivosti.
Program "Bon appetit - radost z jídla" autorov Jitky Zgola a Gilberta Bordillona, ktorý už niekoľko rokov realizujeme v zariadeniach dlhodobej starostlivosti, je toho dôkazom.