Okrem písomných a archeologických prameňov patria tie ikonografické, mozaiky a fresky, k základným zdrojom pre štúdium rímskych záhrad. Na rozľahlom území provincie Severná Afrika sa zachovali domy so záhradami, ktorých mozaiky pomáhajú dotvoriť si celkovú predstavu o rímskych záhradách a ich odlišnostiach vzhľadom na miestnu suchú klímu.
Tieto mozaiky odrážajú mnohé zmeny v umení medzi 2. a 4. stor. n. l. a ukazujú na nové metodické prístupy v kompozícii, ktorá tak umožňuje väčší záber v reprezentovaní starých i nových motívov. V narbonnskej Gallii zase nástenné fresky predstavujú pokračovanie zobrazovania rímskej záhrady v pompejskom štýle v neskorej antike.