Abstrakt
Od 70. rokov minulého storočia sa začínajú objavovať názory niektorých teológov o posune ťažiska kresťanstva zo starého kontinentu smerom na juh. Dnes len málokto spochybní tento fakt.
Kresťanstvo sa stalo náboženstvom Tretieho sveta a táto skutočnosť sa nepochybne odrazila i v nových teológiách. I keď tie doposiaľ nezaplavili bašty teologických fakúlt v Európe, sú to ony, ktoré dnes vnášajú originalitu do celosvetového teologického diškurzu.
Zámerom príspevku je predstaviť a poukázať na dynamiku afrických teológií. Autorka zo širokého afrického prúdu volí príklad juhoafrickej čiernej teológie, považovanú za najvýraznejší teologický smer 2. polovice 20. storočia na juhu kontinentu.
Koncept oslobodenia, vystihujúci podstatu a poslanie čiernej teológie, je bodom, z ktorého je načrtnutý posun dôrazu v agende jej predstaviteľov: z kategórie rasy na triedu až k otázke genderu. Kategória genderu ako forma útlaku a súčasť paradigmy oslobodenia je prezentovaná v širšom kontexte, a to v rámci africkej teológie žien.
Cieľom je priblížiť tento najmladší prúd súčasných afrických teológií oslobodenia: jeho podnety pre prudký rozkvet za posledných dvadsať rokov, silný potenciál, súčasné výzvy ako i dôvody dištancovania sa od feministickej teológie Západu. Špecifickou je situácia v Južnej Afrike, kde sa aspekt tesnej prepojenosti genderu, rasy a triedy premietol nielen do histórie hnutia žien za oslobodenie, ale i do izolovaného vývoja miestnej feministickej a womanist teológie. Autorka na tento fenomén nahliada z pohľadu juhoafrických čiernych žien.
Sleduje počiatky na prvý pohľad umlčaných hlasov týchto žien, ako v teológii, tak i v cirkvi.