Abstrakt
Tento príspevok sa venuje rétorickým elementom v rečiach, ktoré Lukášovo evanjelium necháva zaznieť ústami Ježiša a ktoré sa vzťahujú k zmene sociálnych štruktúram. Judské obyvateľstvo, ako súčasť Rímskej ríše, zažívalo pozitíva, ale i negatíva existencie v impériu.
V spoločnosti existovali javy, ktoré negatívne vplývali na život jednotlivcov, hlavne príslušníkov najnižších spoločenských vrstiev. Týkali sa ekonomickej situácie, postavenia dlžníkov voči veriteľom, voči patrónom, ale i vytvárania hraníc medzi ľuďmi, založených na náboženskej separácií.
Ježiš ohlasoval príchod Kráľovstva Božieho a s ním spojenú zmenu postavenia najnižších vrstiev. Pri oznamovaní tejto zvesti využíva Lukášov možnosti dané klasickou rétorikou, aby zdôraznil túto správu pri tvorbe Ježišových rečí.
Analyzovaním konkrétnych sociálnych motívov v Lukášovom evanjeliu, získavame prepojenie medzi textom evanjelia a svetom mimo textu, ku ktorému sa evanjeliový naratív a príslušné rétorické jednotky vzťahujú.