Príspevok sa zameriava na prezentáciu dlhodobého výskumu medzi ľuďmi bez domova, žijúcimi v urbánnom prostredí. Predstavený bude etnografický materiál zameraný na každodenný režim, priestorové členenie a sociálne mikrointerakcie členov komunity.
Cieľom príspevku je ukázať ako komunita, ktorej je človek súčasťou ovplyvňuje jeho správanie a jednanie. Práve siete vzťahov, ktoré si človek vytvára, s ich posilnením súvisiaca dôvera, prestíž jednotlivca a reciprocita sú zložky, ktorými je definovaný sociálny kapitál.
Na príkladoch z terénu sa budem snažiť ilustrovať, ako konkrétne sa tieto faktory prejavujú medzi ľuďmi bez domova, akým spôsobom môžu tvoriť identitu skupiny, vplývať na lojalitu členov a jej vnútornú kohéziu. Prezentované dáta sú získané prostredníctvom analýzy záznamov zúčastneného pozorovania a biografických trajektórií ľudí bez domova ako členov konkrétnej komunity a cez detailný popis každodenných aktivít jednotlivcov, ktorí sú súčasťou danej komunity.
Prostredníctvom poznania sociálneho kontextu budú popísané faktory, ktoré poukazujú na procesy adaptácie na štrukturálne podmienky spoločnosti. Kľúčové slová: bezdomovectvo; urbánne prostredie; siete vzťahov; sociálny kapitál