Problematika populačného zdravia a jeho priestorových determinant sa teší dlhotrvajúcemu záujmu odbornej i laickej verejnosti, nakoľko predstavuje interdisciplinárny výskum nachádzajúci sa na pomedzí prírodných a spoločenských vied. Z historického pohľadu sa metodológia disciplíny vyvíjala v úzkej nadväznosti na aktuálne potreby vedeckej a spoločenskej praxe.
Dynamický rozmach však zaznamenala hlavne po 2. svetovej vojne, a to predovšetkým vďaka významnému pokroku v oblasti štatistického modelovania a nástupu tzv. kvantitatívnej revolúcie; v neskorškom období i vďaka rozvoju informačno-komunikačných technológií a GIS. Odhliadnuc od postupov akcentovaných v rámci kvalitatívneho výskumu (ako reakcie na predošle zmienené kvantitatívne postupy), metodológia spájajúca viacrozmerné štatistické modelovanie s priestorovou analýzou dát predstavuje jeden z hlavných smerov, určujúcich súčasný rozvoj tejto geografickej disciplíny.
V príspevku sa preto zameriame na najfrekventovanejšie analytické postupy aplikované v rámci príslušnej kvantitatívnej metodológie, a to jak na ich konceptuálnu stránku, tak i konkrétne aplikácie v podobe prípadových štúdií publikovaných autorom.