Každá z východných katolíckych cirkví sui iuris je vyjadrením rozmanitosti univerzálnej (katolíckej) cirkvi, v ktorej sú tieto partikulárne cirkevné spoločenstvá zjednotené. Medzi 23 aktuálne existujúcimi východnými katolíckymi cirkvami zaujíma zvláštne miesto albánska katolícka cirkev: stručný pohľad do jej histórie ukazuje nielen na jej životaschopnosť v období, kedy musela čeliť islamskému útlaku, ale aj v dobách, kedy podobnú nevraživosť pociťovala od pravoslávnych kresťanov.
Napriek tomu, že Albánsko bolo po druhej svetovej vojne (1939-1945) oficiálne ústavou prehlásené za ateistický štát bez akéhokoľvek náboženstva a verejné prejavy kresťanstva mohli byť veľmi tvrdo trestané, po postupnom páde komunistického režimu v krajine (1991-1992) sa obnovila i činnosť Apoštolskej administratúry albánskej katolíckej cirkvi, ktorú Apoštolský stolec od jej vzniku v roku 1939 nikdy nezrušil. Zaujímavosťou je, že albánska cirkev sui iuris je v súčasnosti jednou z mála, ktoré existujú viac in spe ako in esse - predpokladá sa, že medzi katolíkmi latinského obradu sú i potomkovia katolíkov byzantského obradu, ktorí sa ku svojim východným koreňom budú hlásiť.