Abstract
Autorky príspevku predkladajú a charakterizujú inovatívne spôsoby pri aktivizácii detí pri poskytovaní nemocničnej starostlivosti. Zdôrazňujú, že ošetrovateľská starostlivosť o detského pacienta je náročná a vyžaduje individuálny prístup, špecifickosť komunikácie, akceptovanie zvláštnosti vzťahujúcich sa k veku a vývoju, zdraviu, ochoreniu, či postihnutiu.
Apelujú na fakt, že už od prijatia do nemocničného zariadenia a počas liečby je dôležitá komunikácia, porozumenie dieťaťu a jeho aktivizácia. Sestra, ktorá sa stará o detského pacienta musí mať dôkladný prehľad o všetkých fyziologických, psychologických, spirituálnych potrebách dieťaťa už od ranného veku až po dospievajúcich.
Taktiež musí potreby analyzovať, rozpoznať, rešpektovať, rozvíjať. U detského pacienta je v rámci možností zdravotného stavu potrebné zaistenie čo najlepšej telesnej kondície a psychickej kondície, pokiaľ je to možné.
Vyžaduje si to multiodborový prístup a spoluprácu sestry a lekára s rodinou, herným terapeutom, psychológom, fyzioterapeutom, sociálnym pracovníkom, kňazom, dobrovoľníkmi a inými pracovníkmi. Svoju veľkú úlohu tu zohráva i rodina.
V rámci akticizácie by sa s detským pacientom mali realizovať rozamnité herné aktivity, organizovat výchovné programy, vhodnou formou zoznámenie dieťa s ochorením a pomocť mu se s ním vyrovnať. V zdravotníckom zariadení je potrebný holistický prístup a akceptovanie Charty práv hospitalizovaných detí.