Abstrakt
Výrobným technológiám rímskej stavebnej keramiky sa dosiaľ venovalo len niekoľko prác s zameraním na nálezy z Británie. Výsledky výskumov ukázali, že výrobné postupy podliehajú vývoju či rôznym trendom a môžu byť chronologicky citlivé.
Táto práca sa venuje rímskemu materiálu z oblasti antickej Viedne, kde je problematika technológie dosiaľ neprebádaná. Skúmaný súbor materiálu tvorilo 660 kusov škridiel (tegulae) pochádzajúcich priamo z výrobného okrsku legionárskeho tábora.
Spracovanie materiálu prebiehalo na dvoch úrovniach. V prvej úrovni boli vyselektované nálezy s rozdielnymi tvarmi líšt a spodných výrezov.
Z nálezov boli vytvorené 3D modely za pomoci fotogrametrie, ktoré slúžili ako podklad pre vytvorenie typologickej rady. Druhá úroveň spočívala v podrobnom skúmaní stôp po použitých nástrojoch.
Základom bol opäť 3D model s mashom vo vysokej kvalite, ktorý umožnil odfiltrovať farby spolu so sintrom a následne simulovať dopad svetla z rôznych uhlov. Touto metódou bolo možné odhaliť stopy po rezoch a rozlíšiť rozdielne postupy vo výrobe aj pri nálezoch, ktoré mali rovnaké tvary. Úprava povrchu tegulae bola skúmaná metódou RTI.
V prípade hornej časti tegulae boli sledované hlavne ryhy, ktoré vznikli pri vyhladzovaní povrchu a súvisia s finálnym opracovaním. Pri spodnej časti sa jednalo najmä o identifikáciu spôsobu opracovania, prípadne zachytenia odtlačkov drevených foriem.
Rozdielne postupy boli zapracované do databázy a následne štatisticky vyhodnotené