Abstract
Na základe výsledkov predchádzajúceho výskumu, kedy papagáje sivé (Psittacus erithacus, PS) úspešne triedili fotografie známych jedincov vlastného druhu podľa identity, bol vytvorený obdobný experiment, kedy PS triedili fotografie známych ľudí. Cieľom experimentu bolo preskúmať schopnosť individuálneho rozpoznávania jedincov, ktorí sú odlišného druhu než subjekt, avšak prichádzajú so subjektom do kontaktu natoľko pravidelne, aby prebehla familiarizácia.
Subjektmi boli dva dospelé samce PS odchované v zajatí. Experiment sa skladal z tréningovej a testovej časti.
V oboch častiach boli subjekty testované pomocou MTS (matching-to-sample) kognitívnych úloh. MTS úlohy spočívajú v prezentácií vzorového podnetu a dvoch porovnávacích podnetov a následnom výbere jedného z porovnávacích podnetov subjektom.
Správny porovnávací podnet vyobrazuje rovnakého jedinca ako vzorový podnet. Za týmto účelom boli vytvorené podnetové karty z fotografií 6 študentiek, ktoré aspoň rok navštevovali laboratórium.
Na experimente sa podieľali vždy dvaja experimentátori (double-blinded experiment), ktorí podnetové karty subjektu prezentovali na zaclonenej doske a subjekt následne vybral jeden z porovnávacích podnetov. Boli použité dva typy fotografií - prvý typ s celou postavou, druhý typ s portrétom.
Z každého typu a od každej študentky bolo zhotovených 20 fotografií. Študentky sme rozdelili na dve skupiny. V tréningovej fáze experimentu boli jednému subjektu prezentované podnety zo skupiny 1 a druhému subjektu zo skupiny 2; v testovej fáze, kedy bolo cieľom overiť prenos pravidla (triedenie podnetov na základe identity), im bola prezentovaná tá skupina, ktorú ešte nevideli.
Kritériom pre postup do testovej fázy bolo dosiahnutie minimálnej úspešnosti 80% v troch po sebe nasledujúcich cvičeniach (každé cvičenie obsahovalo 20 pokusov, resp. úloh). Celková úspešnosť jednotlivých subjektov v testovej časti bola 69% a 72%, tzn. oba subjekty boli schopné triediť fotografie s úspešnosťou nad úrovňou štatistickej náhody (p<0.05), čož naznačuje možnú prítomnosť schopnosti individuálneho rozpoznávania u PS aj voči ľuďom.
Jeden zo subjektov prejavil horšie výsledky pri úlohách kedy boli prezentované len portréty (65%, p=0.027), u druhého subjektu sa žiadny takýto efekt neprejavil (72%, p=0.001). Výsledky naznačujú, že vizuálne rozpoznávanie nie je exkluzívne pre vlastný druh.
Cieľom do budúcna je preskúmať tento fenomén bližšie a zamerať sa na jednotlivé výzorové črty rozpoznávanej osoby.