Počítačové hry sa stali počas posledných dvoch dekád hlavným terčom mediálnej paniky. Mediálnou panikou myslíme negatívnu udalosť (násilie na školách alebo šikanovanie), ktorá sa dá čo i len čiastočne mediálne spojiť s hrami.
Časť bežnej aj odbornej verejnosti obviňuje či upodozrieva hry zo zlého vplyvu najmä na deti a dospievajúcich. Hry prebrali pomyselnú negatívnu štafetu po televízii, ktorá bola terčom podobných obáv a kritík pred niekoľkými desaťročiami. Keď televízia zovšednela a stala sa klasickým médiom, pozornosť sa preniesla na niečo nové, dynamicky sa rozvíjajúce - počítačové hry.