Abstrakt
Psychoanalýza býva z pozície literárnej vedy často považovaná za redukcionistickú. Vytýkalo sa jej, že sa snaží analyzovať autora a odhaľovať jeho vnútorné konflikty, ktoré s realitou nemuseli mať nič spoločné.
Alebo, že analyzuje literárnu postavu a interpretuje v nej niekoľko základných konfliktov a zjednodušuje tak naratív diela. Cieľom príspevku je poukázať na to, že práve takýto pohľad na psychoanalýzu je redukcionistický a prezentovať niektoré súčasné psychoanalytické prístupy k čítaniu literárneho diela, ktoré už nie je založené na interpretácii, ale na stretnutí dvoch nevedomí.