Abstrakt
Príspevok prezentuje rozpracovanú dizertačnú prácu, v ktorej riešiteľ skúma vývoj mesta Modrý Kameň v priebehu 20. storočia. Lokalita prešla viacerými fázami vývoja, či už na poli demografickom, administratívnom či urbanistickom. Rozdielne sú dnes interpretácie jednotlivých období samotnými obyvateľmi mesta.
Práca skúma šírenie kultúrnych vzorcov v lokalite Modrý Kameň (malé mesto na juhu stredného Slovenska). Na príklade rodinných domov a starostlivosti o ne medzi rokmi 1920 - 2020 budú skúmané horizontálne aj vertikálne prenosy kultúrnych variant a ich vplyv na vitalitu celého spoločenstva. Mesto je tvorené rodinnými domami, ktoré sa v priebehu storočia menili a prispôsobovali. Niektoré domy sú len udržiavané, iné sú zväčšované a rekonštruované a iné sa stávajú opustenými, chátrajú, alebo sú časom zbúrané. V skúmanej lokalite sa na začiatku sledovaného obdobia (cca 1920) nachádzalo približne 600 domov, z nich takmer polovica bola identifikovaná ako invariantný typ. Vybrané domy budú historicky skúmané (obdobia rekonštrukcií, rozšírenia či funkčnej zmeny priestorov, opustenia, či demolácie). Informácie od vlastníkov budú porovnávané s údajmi z cenzov, máp a starých fotografií. Použitím Henrich-Boydovho modelu (a jeho rozšírení) bude skúmaný možný vývoj pri zmene rôznych premenných. Výskum ukázal, že na stav domov (teda aj vitalitu celej lokality) významne vplýva migrácia obyvateľstva a prínos nových kultúrnych variant. Rovnakým spôsobom môžeme modelovať aj šírenie iných vzorcov (napr. migračné stratégie, sobášne stratégie, a pod), ktoré ovplyvňujú, či daná lokalita bude rásť, stagnovať, alebo bude postupne vyľudnená. Práca rozvíja modely navrhnuté v oblasti evolúcie kultúr (P. Richerson, R. Boyd, J. Henrich a ďalší) a ich využitie pri skúmaní šírenia kultúrnych vzorcov.