Abstract
Kým dlhodobo v slovenskom i českom výskume práv trans* ľudí prevažovali medicínske (Vašečková 2022), právne (Baršová 2013, Berdisová 2022), sociálno-vedné (Dvořáčková 2008, Jahodová 2016) a psychologické (Doležalová et al. 2021, Patarák 2022) prístupy, v ostatnej dobe sa výskumu práv trans* ľudí chopili aj filozofia (Hříbek 2023, Kišoňová 2022, Sabján 2022) a teológia (Batka 2022, Kušnieriková 2022). Vo svojom príspevku chcem preskúmať možnosti filozofie zaoberať sa skúsenosťou trans* ľudí.
Po zhrnutí existujúcich prístupov či ich kritiky chem preskúmať otázku, prečo je dôležité chápať nároky a požiadavky trans* ľudí a ako by ich formulácia mohla vyzerať v rámci etickej tradície, ktorá rozvíja ako základnú podmienku ľudskej existencie zraniteľnosť (Butler 2013). Chcem tak spochybniť uprednostňovanie pýtania sa po identite trans* ľudí (Hříbek 2023, Stock 2021) ako domnelo závažnejšej filozofickej otázky než je pýtanie sa formulované v iných registroch.