Abstract
Paul Ludwig Landsberg nie je dnes ani známy, ani slávny mysliteľ. Väčšina historikov myslenia, filosofov, sociológov či antropológov si toto meno spojí s jeho učiteľom Maxom Schelerom, ale to je asi tak všetko. Zatiaľ čo Scheler bol, reps. je na výslní filosofie dvadsiateho storočia, a ako píše Patočka v úvodnom slove k českému prekladu Die Stellung des Menschen im Kosmos, Scheler je tak fascinujúci a tak rozsiahly mysliteľ, že sa k nemu nutne vraciame, Landsberg akoby zostal v tieni svojho učiteľa.
V tomto tieni sa ale nachádza zaujímavý mysliteľ a človek, učiteľ a angažovaný intelektuál, ktorý venoval svoju pozornosť aj Pascalovi. Bliase Pascal sprevádza Landsberga veľkou časťou vcholného obdobia jeho mysliteľskej kariéry. Ako najmarkantnejšie zaoberanie sa Pascalom vidím v diele, ktoré vyšlo v roku 1929 v Bonne a nesie názov Pascals Berufung, Pascalovo povolanie. V ňom nám autor predkladá nie len svoje porozumenie Pascalovi, ale aj tomu, čo zve Berufung; povolanie. Tu sa nám otvára hra, do ktorej nás Landsberg uvádza a ktorú chcem na konferencií predstaviť; Pascal bol matematik, ale je/bolo to jeho povolanie(?); Pascal bol kresťanský mysliteľ, ale je/bolo to jeho povolanie(?); Kto ho po-voláva a kam je po-volaný(?). Môj príspevok teda povedie cez niekoľko vrstiev a predstaví: čo je to povolanie, v akom vzťahu vystupuje k Pascalovi, a to v interpretácií Paula Ludwiga Landsberga