Abstract
V tomto príspevku sa pokúsim predstaviť pojímanie skúsenosti smrti v spojení s analýzou symbolického mystéria, býčieho zápasu nemeckého filosofa a sociológa Paula Ludwiga Landsberga. Landsberg zostal dodnes v tieni svojho veľkého učiteľa Maxa Schelera, preto sa aj v nemeckých textoch stretneme s prívlastkom "relatívne neznámy", alebo "zabudnutý sociológ" Landsberg.
A predsa, má nám čo ponúknuť aj dnes. Všíma si totiž hranice Schelerovej odpovede na otázku po skúsenosti smrti (tj. starnutí), a túto hranicu biologickej skúsenosti prekračuje.
Landsberg píše o smrti ako o prítomnej v neprítomnosti a uchopuje smrť z pohľadu personalizmu, tj. z pohľadu osoby. Tu nám zo svojej pozície ponúka dvoje; 1.) kritiku moderného subjektivizmu a racionalizmu a toho, čo môžeme označiť ako novoveký typ človeka, 2.) exkurz do predkresťanskej tradície.
A práve tomuto exkurzu sa môj príspevok venuje: chce ukázať rozdiel medzi slobodnou smrťou a samovraždou pred víťazstvom kresťanstva a predstaviť symbolické mystérium, býčí zápas, tj. to, v čom Landsberg videl jedno z možných víťazstiev nad smrťou, a to ešte pred príchodom Ježiša Krista.